Conjugaison:italien/abbocconare

abbocconare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  abbocconare \ab.bok.ko.ˈna.re\  avere  abbocconato  \a.ˈve.re ab.bok.ko.ˈna.to\
Gérondif  abbocconando \ab.bok.ko.ˈnan.do\  avendo    abbocconato  \a.ˈven.do ab.bok.ko.ˈna.to\
Participe  abbocconante \ab.bok.ko.ˈnan.te\    abbocconato  \ab.bok.ko.ˈna.to\ 

Indicatif

Présent
(io)   abboccono \ab.bok.ˈko.no\
(tu)   abbocconi \ab.bok.ˈko.ni\
(lui / lei)   abboccona \ab.bok.ˈko.na\
(noi)   abbocconiamo \ab.bok.ko.ˈnja.mo\
(voi)   abbocconate \ab.bok.ko.ˈna.te\
(loro)   abbocconano \ab.bok.ˈko.na.no\
Passé composé
(io)  ho abbocconato \o ab.bok.ko.ˈna.to\
(tu)  hai abbocconato \ˈai ab.bok.ko.ˈna.to\
(lui / lei)  ha abbocconato \a ab.bok.ko.ˈna.to\
(noi)  abbiamo abbocconato \ab.bj.ˈa.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
(voi)  avete abbocconato \a.ˈve.te ab.bok.ko.ˈna.to\
(loro)  hanno abbocconato \ˈan.no ab.bok.ko.ˈna.to\
Imparfait
(io)   abbocconavo \ab.bok.ko.ˈna.vo\
(tu)   abbocconavi \ab.bok.ko.ˈna.vi\
(lui / lei)   abbocconava \ab.bok.ko.ˈna.va\
(noi)   abbocconavamo \ab.bok.ko.na.ˈva.mo\
(voi)   abbocconavate \ab.bok.ko.na.ˈva.te\
(loro)   abbocconavano \ab.bok.ko.ˈna.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo abbocconato \a.ˈve.voab.bok.ko.ˈna.to\
(tu)  avevi abbocconato \a.ˈve.vi ab.bok.ko.ˈna.to\
(lui / lei)  aveva abbocconato \a.ˈve.va ab.bok.ko.ˈna.to\
(noi)  avevamo abbocconato \a.ve.ˈva.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
(voi)  avevate abbocconato \a.ve.ˈva.te ab.bok.ko.ˈna.to\
(loro)  avevano abbocconato \a.ˈve.va.no ab.bok.ko.ˈna.to\
Passé simple
(io)   abbocconai \ab.bok.ko.ˈna.i\
(tu)   abbocconasti \ab.bok.ko.ˈna.sti\
(lui / lei)   abbocconò \ab.bok.ko.ˈno\
(noi)   abbocconammo \ab.bok.ko.ˈnam.mo\
(voi)   abbocconaste \ab.bok.ko.ˈna.ste\
(loro)   abbocconarono \ab.bok.ko.ˈna.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi abbocconato \ˈeb.bi ab.bok.ko.ˈna.to\
(tu)  avesti abbocconato \a.ˈves.ti ab.bok.ko.ˈna.to\
(lui / lei)  ebbe abbocconato \ˈeb.be ab.bok.ko.ˈna.to\
(noi)  avemmo abbocconato \a.ˈvem.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
(voi)  aveste abbocconato \a.ˈves.te ab.bok.ko.ˈna.to\
(loro)  ebbero abbocconato \ˈeb.be.ro ab.bok.ko.ˈna.to\
Futur simple
(io)   abbocconerò \ab.bok.ko.ne.ˈro\
(tu)   abbocconerai \ab.bok.ko.ne.ˈra.i\
(lui / lei)   abbocconerà \ab.bok.ko.ne.ˈra\
(noi)   abbocconeremo \ab.bok.ko.ne.ˈre.mo\
(voi)   abbocconerete \ab.bok.ko.ne.ˈre.te\
(loro)   abbocconeranno \ab.bok.ko.ne.ˈran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò abbocconato \a.ˈvro ab.bok.ko.ˈna.to\
(tu)  avrai abbocconato \a.ˈvrai ab.bok.ko.ˈna.to\
(lui / lei)  avrà abbocconato \a.ˈvra ab.bok.ko.ˈna.to\
(noi)  avremo abbocconato \a.ˈvre.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
(voi)  avrete abbocconato \a.ˈvre.te ab.bok.ko.ˈna.to\
(loro)  avranno abbocconato \a.ˈvran.no ab.bok.ko.ˈna.to\

Conditionnel

Présent
(io)   abbocconerei \ab.bok.ko.ne.ˈre.i\
(tu)   abbocconeresti \ab.bok.ko.ne.ˈre.sti\
(lui / lei)   abbocconerebbe \ab.bok.ko.ne.ˈreb.be\
(noi)   abbocconeremmo \ab.bok.ko.ne.ˈrem.mo\
(voi)   abbocconereste \ab.bok.ko.ne.ˈre.ste\
(loro)   abbocconerebbero \ab.bok.ko.ne.ˈreb.be.ro\
Passé
(io)  avrei abbocconato \a.ˈvre.i ab.bok.ko.ˈna.to\
(tu)  avresti abbocconato \a.ˈvres.ti ab.bok.ko.ˈna.to\
(lui / lei)  avrebbe abbocconato \aˈ.vreb.be ab.bok.ko.ˈna.to\
(noi)  avremmo abbocconato \a.ˈvrem.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
(voi)  avreste abbocconato \a.ˈvres.te ab.bok.ko.ˈna.to\
(loro)  avrebbero abbocconato \a.ˈvreb.be.ro ab.bok.ko.ˈna.to\

Subjonctif

Présent
che (io)   abbocconi \ab.bok.ˈko.ni\
che (tu)   abbocconi \ab.bok.ˈko.ni\
che (lui / lei)   abbocconi \ab.bok.ˈko.ni\
che (noi)   abbocconiamo \ab.bok.ko.ˈnja.mo\
che (voi)   abbocconiate \ab.bok.ko.ˈnja.te\
che (loro)   abbocconino \ab.bok.ˈko.ni.no\
Passé composé
che (io)  abbia abbocconato \ab.ˈbja ab.bok.ko.ˈna.to\
che (tu)  abbia abbocconato \ab.ˈbja ab.bok.ko.ˈna.to\
che (lui / lei)  abbia abbocconato \ab.ˈbja ab.bok.ko.ˈna.to\
che (noi)  abbiamo abbocconato \ab.bj.ˈa.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
che (voi)  abbiate abbocconato \ab.bjˈa.te ab.bok.ko.ˈna.to\
che (loro)  abbiano abbocconato \ab.ˈbj.a.no ab.bok.ko.ˈna.to\
Imparfait
che (io)   abbocconassi \ab.bok.ko.ˈnas.si\
che (tu)   abbocconassi \ab.bok.ko.ˈnas.si\
che (lui / lei)   abbocconasse \ab.bok.ko.ˈnas.se\
che (noi)   abbocconassimo \ab.bok.ko.nas.ˈsi.mo\
che (voi)   abbocconaste \ab.bok.ko.ˈna.ste\
che (loro)   abbocconassero \ab.bok.ko.ˈnas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi abbocconato \a.ˈves.si ab.bok.ko.ˈna.to\
che (tu)  avessi abbocconato \a.ˈves.si ab.bok.ko.ˈna.to\
che (lui / lei)  avesse abbocconato \a.ˈves.sa ab.bok.ko.ˈna.to\
che (noi)  avessimo abbocconato \a.ves.ˈsi.mo ab.bok.ko.ˈna.to\
che (voi)  aveste abbocconato \a.ˈves.te ab.bok.ko.ˈna.to\
che (loro)  avessero abbocconato \a.ˈves.se.ro ab.bok.ko.ˈna.to\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  abboccona \ab.bok.ˈko.na\
(Lei)   abbocconi \ab.bok.ˈko.ni\
(noi)  abbocconiamo \ab.bok.ko.ˈnja.mo\
(voi)  abbocconate \ab.bok.ko.ˈna.te\
(Loro)  abbocconino \ab.bok.ˈko.ni.no\
Présent négatif
(tu) non   abbocconare \ˈnon ab.bok.ko.ˈna.re\
(Lei) non  abbocconi \ˈnon ab.bok.ˈko.ni\
(noi) non  abbocconiamo \ˈnon ab.bok.ko.ˈnja.mo\
(voi) non  abbocconate \ˈnon ab.bok.ko.ˈna.te\
(Loro) non  abbocconino \ˈnon ab.bok.ˈko.ni.no\