Conjugaison:italien/abboffare
abboffare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | abboffare | \ab.bof.ˈfa.re\ | avere | abboffato | \a.ˈve.re ab.bof.ˈfa.to\ |
| Gérondif | abboffando | \ab.bof.ˈfan.do\ | avendo | abboffato | \a.ˈven.do ab.bof.ˈfa.to\ |
| Participe | abboffante | \ab.bof.ˈfan.te\ | abboffato | \ab.bof.ˈfa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
.