Conjugaison:italien/accomandolare
accomandolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | accomandolare | \ak.ko.man.do.ˈla.re\ | avere | accomandolato | \a.ˈve.re ak.ko.man.do.ˈla.to\ |
| Gérondif | accomandolando | \ak.ko.man.do.ˈlan.do\ | avendo | accomandolato | \a.ˈven.do ak.ko.man.do.ˈla.to\ |
| Participe | accomandolante | \ak.ko.man.do.ˈlan.te\ | accomandolato | \ak.ko.man.do.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||