Conjugaison:italien/acconciare
acconciare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | acconciare | \ak.kon.ˈt͡ʃa.re\ | avere | acconciato | \a.ˈve.re ak.kon.ˈt͡ʃa.to\ |
| Gérondif | acconciando | \ak.kon.ˈt͡ʃan.do\ | avendo | acconciato | \a.ˈven.do ak.kon.ˈt͡ʃa.to\ |
| Participe | acconciante | \ak.kon.ˈt͡ʃan.te\ | acconciato | \ak.kon.ˈt͡ʃa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||