Conjugaison:italien/acconciare

acconciare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.


Modes impersonnels

Indicatif

Présent
(io)   acconcio \ak.ˈkon.t͡ʃo\
(tu)   acconci \ak.ˈkon.t͡ʃi\
(lui / lei)   acconcia \ak.ˈkon.t͡ʃa\
(noi)   acconciamo \ak.kon.ˈt͡ʃa.mo\
(voi)   acconciate \ak.konˈt͡ʃa.te\
(loro)   acconciano \ak.ˈkon.t͡ʃa.no\
Passé composé
(io)  ho acconciato \o ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(tu)  hai acconciato \ˈai ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(lui / lei)  ha acconciato \a ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(noi)  abbiamo acconciato \ab.bj.ˈa.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(voi)  avete acconciato \a.ˈve.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(loro)  hanno acconciato \ˈan.no ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
Imparfait
(io)   acconciavo \ak.kon.ˈt͡ʃa.vo\
(tu)   acconciavi \ak.kon.ˈt͡ʃa.vi\
(lui / lei)   acconciava \ak.kon.ˈt͡ʃa.va\
(noi)   acconciavamo \ak.kon.t͡ʃa.ˈva.mo\
(voi)   acconciavate \ak.kon.t͡ʃa.ˈva.te\
(loro)   acconciavano \ak.kon.ˈtʃa.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo acconciato \a.ˈve.voak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(tu)  avevi acconciato \a.ˈve.vi ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(lui / lei)  aveva acconciato \a.ˈve.va ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(noi)  avevamo acconciato \a.ve.ˈva.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(voi)  avevate acconciato \a.ve.ˈva.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(loro)  avevano acconciato \a.ˈve.va.no ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
Passé simple
(io)   acconciai \ak.kon.ˈt͡ʃai\
(tu)   acconciasti \ak.kon.ˈtʃas.ti\
(lui / lei)   acconciò \ak.kon.ˈt͡ʃo\
(noi)   acconciammo \ak.kon.ˈt͡ʃam.mo\
(voi)   acconciaste \ak.kon.ˈt͡ʃas.te\
(loro)   acconciarono \ak.kon.ˈt͡ʃa.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi acconciato \ˈeb.bi ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(tu)  avesti acconciato \a.ˈves.ti ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(lui / lei)  ebbe acconciato \ˈeb.be ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(noi)  avemmo acconciato \a.ˈvem.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(voi)  aveste acconciato \a.ˈves.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(loro)  ebbero acconciato \ˈeb.be.ro ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
Futur simple
(io)   acconcerò \ak.kon.t͡ʃe.ˈro\
(tu)   acconcerai \ak.kon.t͡ʃe.ˈrai\
(lui / lei)   acconcerà \ak.kon.t͡ʃe.ˈra\
(noi)   acconceremo \ak.kon.t͡ʃe.ˈre.mo\
(voi)   acconcerete \ak.kon.t͡ʃe.ˈre.te\
(loro)   acconceranno \ak.kon.ˈt͡ʃe.ran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò acconciato \a.ˈvro ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(tu)  avrai acconciato \a.ˈvrai ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(lui / lei)  avrà acconciato \a.ˈvra ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(noi)  avremo acconciato \a.ˈvre.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(voi)  avrete acconciato \a.ˈvre.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
(loro)  avranno acconciato \a.ˈvran.no ak.kon.ˈt͡ʃa.to\

Conditionnel

Subjonctif

Présent
che (io)   acconci \ak.ˈkon.t͡ʃi\
che (tu)   acconci \ak.ˈkon.t͡ʃi\
che (lui / lei)   acconci \ak.ˈkon.t͡ʃi\
che (noi)   acconciamo \ak.kon.ˈt͡ʃa.mo\
che (voi)   acconciate \ak.kon.ˈt͡ʃa.te\
che (loro)   acconcino \ak.ˈkon.t͡ʃi.no\
Passé composé
che (io)  abbia acconciato \ab.ˈbja ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (tu)  abbia acconciato \ab.ˈbja ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (lui / lei)  abbia acconciato \ab.ˈbja ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (noi)  abbiamo acconciato \ab.bj.ˈa.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (voi)  abbiate acconciato \ab.bjˈa.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (loro)  abbiano acconciato \ab.ˈbj.a.no ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
Imparfait
che (io)   acconciassi \ak.kon.ˈt͡ʃas.si\
che (tu)   acconciassi \ak.kon.ˈt͡ʃas.si\
che (lui / lei)   acconciasse \ak.kon.ˈt͡ʃas.se\
che (noi)   acconciassimo \ak.kon.t͡ʃas.ˈsi.mo\
che (voi)   acconciaste \ak.kon.ˈt͡ʃas.te\
che (loro)   acconciassero \ak.kon.ˈt͡ʃas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi acconciato \a.ˈves.si ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (tu)  avessi acconciato \a.ˈves.si ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (lui / lei)  avesse acconciato \a.ˈves.sa ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (noi)  avessimo acconciato \a.ves.ˈsi.mo ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (voi)  aveste acconciato \a.ˈves.te ak.kon.ˈt͡ʃa.to\
che (loro)  avessero acconciato \a.ˈves.se.ro ak.kon.ˈt͡ʃa.to\

Impératif