Conjugaison:italien/accostolare
accostolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | accostolare | \ak.ko.sto.ˈla.re\ | avere | accostolato | \a.ˈve.re ak.ko.sto.ˈla.to\ |
| Gérondif | accostolando | \ak.ko.sto.ˈlan.do\ | avendo | accostolato | \a.ˈven.do ak.ko.sto.ˈla.to\ |
| Participe | accostolante | \ak.ko.sto.ˈlan.te\ | accostolato | \ak.ko.sto.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||