Conjugaison:italien/addimorare
addimorare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | addimorare | \ad.di.mo.ˈra.re\ | essere | addimorato | \ˈɛs.se.re ad.di.mo.ˈra.to\ |
| Gérondif | addimorando | \ad.di.mo.ˈran.do\ | essendo | addimorato | \ɛs.ˈsen.do ad.di.mo.ˈra.to\ |
| Participe | addimorante | \ad.di.mo.ˈran.te\ | addimorato | \ad.di.mo.ˈra.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||