Conjugaison:italien/addopare
addopare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | addopare | \ad.do.ˈpa.re\ | essere | addopato | \ˈɛs.se.re ad.do.ˈpa.to\ |
| Gérondif | addopando | \ad.do.ˈpan.do\ | essendo | addopato | \ɛs.ˈsen.do ad.do.ˈpa.to\ |
| Participe | addopante | \ad.do.ˈpan.te\ | addopato | \ad.do.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||