Conjugaison:italien/affaccettare
affaccettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | affaccettare | \af.fat.tʃet.ˈta.re\ | avere | affaccettato | \a.ˈve.re af.fat.tʃet.ˈta.to\ |
| Gérondif | affaccettando | \af.fat.tʃet.ˈtan.do\ | avendo | affaccettato | \a.ˈven.do af.fat.tʃet.ˈta.to\ |
| Participe | affaccettante | \af.fat.tʃet.ˈtan.te\ | affaccettato | \af.fat.tʃet.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||