Conjugaison:italien/anatrare

anatrare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

Indicatif

Présent
(io)   anatro \a.ˈna.tro\
(tu)   anatri \a.ˈna.tri\
(lui / lei)   anatra \a.ˈna.tra\
(noi)   anatriamo \a.na.ˈtrja.mo\
(voi)   anatrate \a.na.ˈtra.te\
(loro)   anatrano \a.ˈna.tra.no\
Passé composé
(io)  ho anatrato \o a.na.ˈtra.to\
(tu)  hai anatrato \ˈai a.na.ˈtra.to\
(lui / lei)  ha anatrato \a a.na.ˈtra.to\
(noi)  abbiamo anatrato \ab.bj.ˈa.mo a.na.ˈtra.to\
(voi)  avete anatrato \a.ˈve.te a.na.ˈtra.to\
(loro)  hanno anatrato \ˈan.no a.na.ˈtra.to\
Imparfait
(io)   anatravo \a.na.ˈtra.vo\
(tu)   anatravi \a.na.ˈtra.vi\
(lui / lei)   anatrava \a.na.ˈtra.va\
(noi)   anatravamo \a.na.tra.ˈva.mo\
(voi)   anatravate \a.na.tra.ˈva.te\
(loro)   anatravano \a.na.ˈtra.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo anatrato \a.ˈve.voa.na.ˈtra.to\
(tu)  avevi anatrato \a.ˈve.vi a.na.ˈtra.to\
(lui / lei)  aveva anatrato \a.ˈve.va a.na.ˈtra.to\
(noi)  avevamo anatrato \a.ve.ˈva.mo a.na.ˈtra.to\
(voi)  avevate anatrato \a.ve.ˈva.te a.na.ˈtra.to\
(loro)  avevano anatrato \a.ˈve.va.no a.na.ˈtra.to\
Passé simple
(io)   anatrai \a.na.ˈtra.i\
(tu)   anatrasti \a.na.ˈtra.sti\
(lui / lei)   anatrò \a.na.ˈtro\
(noi)   anatrammo \a.na.ˈtram.mo\
(voi)   anatraste \a.na.ˈtra.ste\
(loro)   anatrarono \a.na.ˈtra.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi anatrato \ˈeb.bi a.na.ˈtra.to\
(tu)  avesti anatrato \a.ˈves.ti a.na.ˈtra.to\
(lui / lei)  ebbe anatrato \ˈeb.be a.na.ˈtra.to\
(noi)  avemmo anatrato \a.ˈvem.mo a.na.ˈtra.to\
(voi)  aveste anatrato \a.ˈves.te a.na.ˈtra.to\
(loro)  ebbero anatrato \ˈeb.be.ro a.na.ˈtra.to\
Futur simple
(io)   anatrerò \a.na.tre.ˈro\
(tu)   anatrerai \a.na.tre.ˈra.i\
(lui / lei)   anatrerà \a.na.tre.ˈra\
(noi)   anatreremo \a.na.tre.ˈre.mo\
(voi)   anatrerete \a.na.tre.ˈre.te\
(loro)   anatreranno \a.na.tre.ˈran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò anatrato \a.ˈvro a.na.ˈtra.to\
(tu)  avrai anatrato \a.ˈvrai a.na.ˈtra.to\
(lui / lei)  avrà anatrato \a.ˈvra a.na.ˈtra.to\
(noi)  avremo anatrato \a.ˈvre.mo a.na.ˈtra.to\
(voi)  avrete anatrato \a.ˈvre.te a.na.ˈtra.to\
(loro)  avranno anatrato \a.ˈvran.no a.na.ˈtra.to\

Conditionnel

Présent
(io)   anatrerei \a.na.tre.ˈre.i\
(tu)   anatreresti \a.na.tre.ˈre.sti\
(lui / lei)   anatrerebbe \a.na.tre.ˈreb.be\
(noi)   anatreremmo \a.na.tre.ˈrem.mo\
(voi)   anatrereste \a.na.tre.ˈre.ste\
(loro)   anatrerebbero \a.na.tre.ˈreb.be.ro\
Passé
(io)  avrei anatrato \a.ˈvre.i a.na.ˈtra.to\
(tu)  avresti anatrato \a.ˈvres.ti a.na.ˈtra.to\
(lui / lei)  avrebbe anatrato \aˈ.vreb.be a.na.ˈtra.to\
(noi)  avremmo anatrato \a.ˈvrem.mo a.na.ˈtra.to\
(voi)  avreste anatrato \a.ˈvres.te a.na.ˈtra.to\
(loro)  avrebbero anatrato \a.ˈvreb.be.ro a.na.ˈtra.to\

Subjonctif

Présent
che (io)   anatri \a.ˈna.tri\
che (tu)   anatri \a.ˈna.tri\
che (lui / lei)   anatri \a.ˈna.tri\
che (noi)   anatriamo \a.na.ˈtrja.mo\
che (voi)   anatriate \a.na.ˈtrja.te\
che (loro)   anatrino \a.ˈna.tri.no\
Passé composé
che (io)  abbia anatrato \ab.ˈbja a.na.ˈtra.to\
che (tu)  abbia anatrato \ab.ˈbja a.na.ˈtra.to\
che (lui / lei)  abbia anatrato \ab.ˈbja a.na.ˈtra.to\
che (noi)  abbiamo anatrato \ab.bj.ˈa.mo a.na.ˈtra.to\
che (voi)  abbiate anatrato \ab.bjˈa.te a.na.ˈtra.to\
che (loro)  abbiano anatrato \ab.ˈbj.a.no a.na.ˈtra.to\
Imparfait
che (io)   anatrassi \a.na.ˈtras.si\
che (tu)   anatrassi \a.na.ˈtras.si\
che (lui / lei)   anatrasse \a.na.ˈtras.se\
che (noi)   anatrassimo \a.na.tras.ˈsi.mo\
che (voi)   anatraste \a.na.ˈtra.ste\
che (loro)   anatrassero \a.na.ˈtras.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi anatrato \a.ˈves.si a.na.ˈtra.to\
che (tu)  avessi anatrato \a.ˈves.si a.na.ˈtra.to\
che (lui / lei)  avesse anatrato \a.ˈves.sa a.na.ˈtra.to\
che (noi)  avessimo anatrato \a.ves.ˈsi.mo a.na.ˈtra.to\
che (voi)  aveste anatrato \a.ˈves.te a.na.ˈtra.to\
che (loro)  avessero anatrato \a.ˈves.se.ro a.na.ˈtra.to\

Impératif