Conjugaison:italien/approvvigionare
approvvigionare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | approvvigionare | \ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈna.re\ | avere | approvvigionato | \a.ˈve.re ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈna.to\ |
| Gérondif | approvvigionando | \ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈnan.do\ | avendo | approvvigionato | \a.ˈven.do ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈna.to\ |
| Participe | approvvigionante | \ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈnan.te\ | approvvigionato | \ap.prov.vi.d͡ʒo.ˈna.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||