Conjugaison:italien/assennare

assennare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  assennare \Prononciation ?\  avere  assennato  \a.ˈve.re\
Gérondif  assennando \Prononciation ?\  avendo    assennato  \a.ˈven.do\
Participe  assennante \Prononciation ?\    assennato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   assenno \Prononciation ?\
(tu)   assenni \Prononciation ?\
(lui / lei)   assenna \Prononciation ?\
(noi)   assenniamo \Prononciation ?\
(voi)   assennate \Prononciation ?\
(loro)   assennano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho assennato \o\
(tu)  hai assennato \ˈai\
(lui / lei)  ha assennato \a\
(noi)  abbiamo assennato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete assennato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno assennato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   assennavo \Prononciation ?\
(tu)   assennavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   assennava \Prononciation ?\
(noi)   assennavamo \Prononciation ?\
(voi)   assennavate \Prononciation ?\
(loro)   assennavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo assennato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi assennato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva assennato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo assennato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate assennato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano assennato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   assennai \Prononciation ?\
(tu)   assennasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   assennò \Prononciation ?\
(noi)   assennammo \Prononciation ?\
(voi)   assennaste \Prononciation ?\
(loro)   assennarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi assennato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti assennato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe assennato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo assennato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste assennato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero assennato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   assennerò \Prononciation ?\
(tu)   assennerai \Prononciation ?\
(lui / lei)   assennerà \Prononciation ?\
(noi)   assenneremo \Prononciation ?\
(voi)   assennerete \Prononciation ?\
(loro)   assenneranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò assennato \a.ˈvro\
(tu)  avrai assennato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà assennato \a.ˈvra\
(noi)  avremo assennato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete assennato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno assennato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   assennerei \Prononciation ?\
(tu)   assenneresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   assennerebbe \Prononciation ?\
(noi)   assenneremmo \Prononciation ?\
(voi)   assennereste \Prononciation ?\
(loro)   assennerebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei assennato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti assennato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe assennato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo assennato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste assennato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero assennato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   assenni \Prononciation ?\
che (tu)   assenni \Prononciation ?\
che (lui / lei)   assenni \Prononciation ?\
che (noi)   assenniamo \Prononciation ?\
che (voi)   assenniate \Prononciation ?\
che (loro)   assennino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia assennato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia assennato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia assennato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo assennato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate assennato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano assennato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   assennassi \Prononciation ?\
che (tu)   assennassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   assennasse \Prononciation ?\
che (noi)   assennassimo \Prononciation ?\
che (voi)   assennaste \Prononciation ?\
che (loro)   assennassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi assennato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi assennato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse assennato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo assennato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste assennato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero assennato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  assenna /–/
(Lei)   assenni /–/
(noi)  assenniamo /–/
(voi)  assennate /–/
(Loro)  assennino /–/
Présent négatif
(tu) non   assennare /–/
(Lei) non  assenni /–/
(noi) non  assenniamo /–/
(voi) non  assennate /–/
(Loro) non  assennino /–/