Conjugaison:italien/assestare

assestare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  assestare \Prononciation ?\  avere  assestato  \a.ˈve.re\
Gérondif  assestando \Prononciation ?\  avendo    assestato  \a.ˈven.do\
Participe  assestante \Prononciation ?\    assestato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   assesto \Prononciation ?\
(tu)   assesti \Prononciation ?\
(lui / lei)   assesta \Prononciation ?\
(noi)   assestiamo \Prononciation ?\
(voi)   assestate \Prononciation ?\
(loro)   assestano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho assestato \o\
(tu)  hai assestato \ˈai\
(lui / lei)  ha assestato \a\
(noi)  abbiamo assestato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete assestato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno assestato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   assestavo \Prononciation ?\
(tu)   assestavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   assestava \Prononciation ?\
(noi)   assestavamo \Prononciation ?\
(voi)   assestavate \Prononciation ?\
(loro)   assestavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo assestato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi assestato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva assestato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo assestato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate assestato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano assestato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   assestai \Prononciation ?\
(tu)   assestasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   assestò \Prononciation ?\
(noi)   assestammo \Prononciation ?\
(voi)   assestaste \Prononciation ?\
(loro)   assestarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi assestato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti assestato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe assestato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo assestato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste assestato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero assestato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   assesterò \Prononciation ?\
(tu)   assesterai \Prononciation ?\
(lui / lei)   assesterà \Prononciation ?\
(noi)   assesteremo \Prononciation ?\
(voi)   assesterete \Prononciation ?\
(loro)   assesteranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò assestato \a.ˈvro\
(tu)  avrai assestato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà assestato \a.ˈvra\
(noi)  avremo assestato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete assestato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno assestato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   assesterei \Prononciation ?\
(tu)   assesteresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   assesterebbe \Prononciation ?\
(noi)   assesteremmo \Prononciation ?\
(voi)   assestereste \Prononciation ?\
(loro)   assesterebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei assestato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti assestato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe assestato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo assestato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste assestato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero assestato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   assesti \Prononciation ?\
che (tu)   assesti \Prononciation ?\
che (lui / lei)   assesti \Prononciation ?\
che (noi)   assestiamo \Prononciation ?\
che (voi)   assestiate \Prononciation ?\
che (loro)   assestino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia assestato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia assestato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia assestato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo assestato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate assestato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano assestato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   assestassi \Prononciation ?\
che (tu)   assestassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   assestasse \Prononciation ?\
che (noi)   assestassimo \Prononciation ?\
che (voi)   assestaste \Prononciation ?\
che (loro)   assestassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi assestato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi assestato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse assestato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo assestato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste assestato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero assestato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  assesta /–/
(Lei)   assesti /–/
(noi)  assestiamo /–/
(voi)  assestate /–/
(Loro)  assestino /–/
Présent négatif
(tu) non   assestare /–/
(Lei) non  assesti /–/
(noi) non  assestiamo /–/
(voi) non  assestate /–/
(Loro) non  assestino /–/