Conjugaison:italien/avviluppare
avviluppare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | avviluppare | \av.vi.lup.ˈpa.re\ | avere | avviluppato | \a.ˈve.re av.vi.lup.ˈpa.to\ |
| Gérondif | avviluppando | \av.vi.lup.ˈpan.do\ | avendo | avviluppato | \a.ˈven.do av.vi.lup.ˈpa.to\ |
| Participe | avviluppante | \av.vi.lup.ˈpan.te\ | avviluppato | \av.vi.lup.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||