Conjugaison:italien/carambolare
carambolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | carambolare | \ka.ram.bo.ˈla.re\ | avere | carambolato | \a.ˈve.re ka.ram.bo.ˈla.to\ |
| Gérondif | carambolando | \ka.ram.bo.ˈlan.do\ | avendo | carambolato | \a.ˈven.do ka.ram.bo.ˈla.to\ |
| Participe | carambolante | \ka.ram.bo.ˈlan.te\ | carambolato | \ka.ram.bo.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||