Conjugaison:italien/cocchiumare
cocchiumare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | cocchiumare | \kok.kju.ˈma.re\ | avere | cocchiumato | \a.ˈve.re kok.kju.ˈma.to\ |
| Gérondif | cocchiumando | \kok.kju.ˈman.do\ | avendo | cocchiumato | \a.ˈven.do kok.kju.ˈma.to\ |
| Participe | cocchiumante | \kok.kju.ˈman.te\ | cocchiumato | \kok.kju.ˈma.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||