Conjugaison:italien/congegnare
congegnare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | congegnare | \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.re\ | avere | congegnato | \a.ˈve.re koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\ |
| Gérondif | congegnando | \koŋ.dʒeɲ.ˈɲan.do\ | avendo | congegnato | \a.ˈven.do koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\ |
| Participe | congegnante | \koŋ.dʒeɲ.ˈɲan.te\ | congegnato | \koŋ.dʒeɲ.ˈɲa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||