Conjugaison:italien/contrastare
contrastare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | contrastare | \kon.tra.ˈsta.re\ | avere | contrastato | \a.ˈve.re kon.tra.ˈsta.to\ |
| Gérondif | contrastando | \kon.tra.ˈstan.do\ | avendo | contrastato | \a.ˈven.do kon.tra.ˈsta.to\ |
| Participe | contrastante | \kon.tra.ˈstan.te\ | contrastato | \kon.tra.ˈsta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||