Conjugaison:italien/controventare
controventare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | controventare | \kon.tro.ven.ˈta.re\ | avere | controventato | \a.ˈve.re kon.tro.ven.ˈta.to\ |
| Gérondif | controventando | \kon.tro.ven.ˈtan.do\ | avendo | controventato | \a.ˈven.do kon.tro.ven.ˈta.to\ |
| Participe | controventante | \kon.tro.ven.ˈtan.te\ | controventato | \kon.tro.ven.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||