Conjugaison:italien/costatare

costatare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  costatare \Prononciation ?\  avere  costatato  \a.ˈve.re\
Gérondif  costatando \Prononciation ?\  avendo    costatato  \a.ˈven.do\
Participe  costatante \Prononciation ?\    costatato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   costato \Prononciation ?\
(tu)   costati \Prononciation ?\
(lui / lei)   costata \Prononciation ?\
(noi)   costatiamo \Prononciation ?\
(voi)   costatate \Prononciation ?\
(loro)   costatano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho costatato \o\
(tu)  hai costatato \ˈai\
(lui / lei)  ha costatato \a\
(noi)  abbiamo costatato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete costatato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno costatato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   costatavo \Prononciation ?\
(tu)   costatavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   costatava \Prononciation ?\
(noi)   costatavamo \Prononciation ?\
(voi)   costatavate \Prononciation ?\
(loro)   costatavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo costatato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi costatato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva costatato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo costatato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate costatato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano costatato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   costatai \Prononciation ?\
(tu)   costatasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   costatò \Prononciation ?\
(noi)   costatammo \Prononciation ?\
(voi)   costataste \Prononciation ?\
(loro)   costatarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi costatato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti costatato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe costatato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo costatato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste costatato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero costatato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   costaterò \Prononciation ?\
(tu)   costaterai \Prononciation ?\
(lui / lei)   costaterà \Prononciation ?\
(noi)   costateremo \Prononciation ?\
(voi)   costaterete \Prononciation ?\
(loro)   costateranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò costatato \a.ˈvro\
(tu)  avrai costatato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà costatato \a.ˈvra\
(noi)  avremo costatato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete costatato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno costatato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   costaterei \Prononciation ?\
(tu)   costateresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   costaterebbe \Prononciation ?\
(noi)   costateremmo \Prononciation ?\
(voi)   costatereste \Prononciation ?\
(loro)   costaterebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei costatato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti costatato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe costatato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo costatato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste costatato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero costatato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   costati \Prononciation ?\
che (tu)   costati \Prononciation ?\
che (lui / lei)   costati \Prononciation ?\
che (noi)   costatiamo \Prononciation ?\
che (voi)   costatiate \Prononciation ?\
che (loro)   costatino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia costatato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia costatato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia costatato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo costatato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate costatato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano costatato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   costatassi \Prononciation ?\
che (tu)   costatassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   costatasse \Prononciation ?\
che (noi)   costatassimo \Prononciation ?\
che (voi)   costataste \Prononciation ?\
che (loro)   costatassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi costatato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi costatato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse costatato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo costatato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste costatato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero costatato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  costata /–/
(Lei)   costati /–/
(noi)  costatiamo /–/
(voi)  costatate /–/
(Loro)  costatino /–/
Présent négatif
(tu) non   costatare /–/
(Lei) non  costati /–/
(noi) non  costatiamo /–/
(voi) non  costatate /–/
(Loro) non  costatino /–/