Conjugaison:italien/costipare
costipare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | costipare | \ko.sti.ˈpa.re\ | avere | costipato | \a.ˈve.re ko.sti.ˈpa.to\ |
| Gérondif | costipando | \ko.sti.ˈpan.do\ | avendo | costipato | \a.ˈven.do ko.sti.ˈpa.to\ |
| Participe | costipante | \ko.sti.ˈpan.te\ | costipato | \ko.sti.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||