Conjugaison:italien/diroccare
diroccare, verbe irrégulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | diroccare | \Prononciation ?\ | essere | diroccato | \ˈɛs.se.re\ |
| Gérondif | diroccando | \Prononciation ?\ | essendo | diroccato | \ɛs.ˈsen.do\ |
| Participe | diroccante | \Prononciation ?\ | diroccato | \Prononciation ?\ | |
Indicatif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||