Conjugaison:italien/disapprovare
disapprovare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | disapprovare | \di.zap.prɔ.ˈva.re\ | avere | disapprovato | \a.ˈve.re di.zap.prɔ.ˈva.to\ |
| Gérondif | disapprovando | \di.zap.prɔ.ˈvan.do\ | avendo | disapprovato | \a.ˈven.do di.zap.prɔ.ˈva.to\ |
| Participe | disapprovante | \di.zap.prɔ.ˈvan.te\ | disapprovato | \di.zap.prɔ.ˈva.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||