Conjugaison:italien/flottare
flottare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | flottare | \flot.ˈta.re\ | avere | flottato | \a.ˈve.re flot.ˈta.to\ |
| Gérondif | flottando | \flot.ˈtan.do\ | avendo | flottato | \a.ˈven.do flot.ˈta.to\ |
| Participe | flottante | \flot.ˈtan.te\ | flottato | \flot.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||