Conjugaison:italien/mondare

mondare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  mondare \Prononciation ?\  avere  mondato  \a.ˈve.re\
Gérondif  mondando \Prononciation ?\  avendo    mondato  \a.ˈven.do\
Participe  mondante \Prononciation ?\    mondato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   mondo \Prononciation ?\
(tu)   mondi \Prononciation ?\
(lui / lei)   monda \Prononciation ?\
(noi)   mondiamo \Prononciation ?\
(voi)   mondate \Prononciation ?\
(loro)   mondano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho mondato \o\
(tu)  hai mondato \ˈai\
(lui / lei)  ha mondato \a\
(noi)  abbiamo mondato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete mondato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno mondato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   mondavo \Prononciation ?\
(tu)   mondavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   mondava \Prononciation ?\
(noi)   mondavamo \Prononciation ?\
(voi)   mondavate \Prononciation ?\
(loro)   mondavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo mondato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi mondato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva mondato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo mondato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate mondato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano mondato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   mondai \Prononciation ?\
(tu)   mondasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   mondò \Prononciation ?\
(noi)   mondammo \Prononciation ?\
(voi)   mondaste \Prononciation ?\
(loro)   mondarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi mondato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti mondato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe mondato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo mondato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste mondato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero mondato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   monderò \Prononciation ?\
(tu)   monderai \Prononciation ?\
(lui / lei)   monderà \Prononciation ?\
(noi)   monderemo \Prononciation ?\
(voi)   monderete \Prononciation ?\
(loro)   monderanno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò mondato \a.ˈvro\
(tu)  avrai mondato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà mondato \a.ˈvra\
(noi)  avremo mondato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete mondato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno mondato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   monderei \Prononciation ?\
(tu)   monderesti \Prononciation ?\
(lui / lei)   monderebbe \Prononciation ?\
(noi)   monderemmo \Prononciation ?\
(voi)   mondereste \Prononciation ?\
(loro)   monderebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei mondato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti mondato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe mondato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo mondato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste mondato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero mondato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   mondi \Prononciation ?\
che (tu)   mondi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   mondi \Prononciation ?\
che (noi)   mondiamo \Prononciation ?\
che (voi)   mondiate \Prononciation ?\
che (loro)   mondino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia mondato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia mondato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia mondato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo mondato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate mondato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano mondato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   mondassi \Prononciation ?\
che (tu)   mondassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   mondasse \Prononciation ?\
che (noi)   mondassimo \Prononciation ?\
che (voi)   mondaste \Prononciation ?\
che (loro)   mondassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi mondato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi mondato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse mondato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo mondato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste mondato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero mondato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  monda /–/
(Lei)   mondi /–/
(noi)  mondiamo /–/
(voi)  mondate /–/
(Loro)  mondino /–/
Présent négatif
(tu) non   mondare /–/
(Lei) non  mondi /–/
(noi) non  mondiamo /–/
(voi) non  mondate /–/
(Loro) non  mondino /–/