Conjugaison:italien/nappare
nappare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | nappare | \nap.ˈpa.re\ | avere | nappato | \a.ˈve.re nap.ˈpa.to\ |
| Gérondif | nappando | \nap.ˈpan.do\ | avendo | nappato | \a.ˈven.do nap.ˈpa.to\ |
| Participe | nappante | \nap.ˈpan.te\ | nappato | \nap.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||