Conjugaison:italien/oracolare
oracolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | oracolare | \o.ra.ko.ˈla.re\ | avere | oracolato | \a.ˈve.re o.ra.ko.ˈla.to\ |
| Gérondif | oracolando | \o.ra.ko.ˈlan.do\ | avendo | oracolato | \a.ˈven.do o.ra.ko.ˈla.to\ |
| Participe | oracolante | \o.ra.ko.ˈlan.te\ | oracolato | \o.ra.ko.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||