Conjugaison:italien/ostentare

ostentare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  ostentare \Prononciation ?\  avere  ostentato  \a.ˈve.re\
Gérondif  ostentando \Prononciation ?\  avendo    ostentato  \a.ˈven.do\
Participe  ostentante \Prononciation ?\    ostentato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   ostento \Prononciation ?\
(tu)   ostenti \Prononciation ?\
(lui / lei)   ostenta \Prononciation ?\
(noi)   ostentiamo \Prononciation ?\
(voi)   ostentate \Prononciation ?\
(loro)   ostentano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho ostentato \o\
(tu)  hai ostentato \ˈai\
(lui / lei)  ha ostentato \a\
(noi)  abbiamo ostentato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete ostentato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno ostentato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   ostentavo \Prononciation ?\
(tu)   ostentavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   ostentava \Prononciation ?\
(noi)   ostentavamo \Prononciation ?\
(voi)   ostentavate \Prononciation ?\
(loro)   ostentavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo ostentato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi ostentato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva ostentato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo ostentato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate ostentato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano ostentato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   ostentai \Prononciation ?\
(tu)   ostentasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   ostentò \Prononciation ?\
(noi)   ostentammo \Prononciation ?\
(voi)   ostentaste \Prononciation ?\
(loro)   ostentarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi ostentato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti ostentato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe ostentato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo ostentato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste ostentato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero ostentato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   ostenterò \Prononciation ?\
(tu)   ostenterai \Prononciation ?\
(lui / lei)   ostenterà \Prononciation ?\
(noi)   ostenteremo \Prononciation ?\
(voi)   ostenterete \Prononciation ?\
(loro)   ostenteranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò ostentato \a.ˈvro\
(tu)  avrai ostentato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà ostentato \a.ˈvra\
(noi)  avremo ostentato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete ostentato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno ostentato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   ostenterei \Prononciation ?\
(tu)   ostenteresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   ostenterebbe \Prononciation ?\
(noi)   ostenteremmo \Prononciation ?\
(voi)   ostentereste \Prononciation ?\
(loro)   ostenterebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei ostentato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti ostentato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe ostentato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo ostentato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste ostentato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero ostentato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   ostenti \Prononciation ?\
che (tu)   ostenti \Prononciation ?\
che (lui / lei)   ostenti \Prononciation ?\
che (noi)   ostentiamo \Prononciation ?\
che (voi)   ostentiate \Prononciation ?\
che (loro)   ostentino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia ostentato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia ostentato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia ostentato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo ostentato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate ostentato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano ostentato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   ostentassi \Prononciation ?\
che (tu)   ostentassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   ostentasse \Prononciation ?\
che (noi)   ostentassimo \Prononciation ?\
che (voi)   ostentaste \Prononciation ?\
che (loro)   ostentassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi ostentato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi ostentato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse ostentato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo ostentato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste ostentato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero ostentato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  ostenta /–/
(Lei)   ostenti /–/
(noi)  ostentiamo /–/
(voi)  ostentate /–/
(Loro)  ostentino /–/
Présent négatif
(tu) non   ostentare /–/
(Lei) non  ostenti /–/
(noi) non  ostentiamo /–/
(voi) non  ostentate /–/
(Loro) non  ostentino /–/