Conjugaison:italien/ovodeporre
ovodeporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | ovodeporre | \o.vo.de.ˈpor.re\ | avere | ovodeposto | \a.ˈve.re o.vo.de.ˈpo.sto\ |
| Gérondif | ovodeponendo | \o.vo.de.po.ˈnen.do\ | avendo | ovodeposto | \a.ˈven.do o.vo.de.ˈpo.sto\ |
| Participe | ovodeponente | \o.vo.de.po.ˈnen.te\ | ovodeposto | \o.vo.de.ˈpo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||