Conjugaison:italien/pistolare
pistolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | pistolare | \pi.sto.ˈla.re\ | avere | pistolato | \a.ˈve.re pi.sto.ˈla.to\ |
| Gérondif | pistolando | \pi.sto.ˈlan.do\ | avendo | pistolato | \a.ˈven.do pi.sto.ˈla.to\ |
| Participe | pistolante | \pi.sto.ˈlan.te\ | pistolato | \pi.sto.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||