Conjugaison:italien/pronunziare
pronunziare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | pronunziare | \pro.nun.ˈtsja.re\ | avere | pronunziato | \a.ˈve.re pro.nun.ˈtsja.to\ |
| Gérondif | pronunziando | \pro.nun.ˈtsjan.do\ | avendo | pronunziato | \a.ˈven.do pro.nun.ˈtsja.to\ |
| Participe | pronunziante | \pro.nun.ˈtsjan.te\ | pronunziato | \pro.nun.ˈtsja.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||