Conjugaison:italien/raggirare
raggirare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | raggirare | \rad.dʒi.ˈra.re\ | avere | raggirato | \a.ˈve.re rad.dʒi.ˈra.to\ |
| Gérondif | raggirando | \rad.dʒi.ˈran.do\ | avendo | raggirato | \a.ˈven.do rad.dʒi.ˈra.to\ |
| Participe | raggirante | \rad.dʒi.ˈran.te\ | raggirato | \rad.dʒi.ˈra.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||