Conjugaison:italien/rantolare

rantolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  rantolare \Prononciation ?\  avere  rantolato  \a.ˈve.re\
Gérondif  rantolando \Prononciation ?\  avendo    rantolato  \a.ˈven.do\
Participe  rantolante \Prononciation ?\    rantolato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   rantolo \Prononciation ?\
(tu)   rantoli \Prononciation ?\
(lui / lei)   rantola \Prononciation ?\
(noi)   rantoliamo \Prononciation ?\
(voi)   rantolate \Prononciation ?\
(loro)   rantolano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho rantolato \o\
(tu)  hai rantolato \ˈai\
(lui / lei)  ha rantolato \a\
(noi)  abbiamo rantolato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete rantolato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno rantolato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   rantolavo \Prononciation ?\
(tu)   rantolavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   rantolava \Prononciation ?\
(noi)   rantolavamo \Prononciation ?\
(voi)   rantolavate \Prononciation ?\
(loro)   rantolavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo rantolato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi rantolato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva rantolato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo rantolato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate rantolato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano rantolato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   rantolai \Prononciation ?\
(tu)   rantolasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   rantolò \Prononciation ?\
(noi)   rantolammo \Prononciation ?\
(voi)   rantolaste \Prononciation ?\
(loro)   rantolarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi rantolato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti rantolato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe rantolato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo rantolato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste rantolato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero rantolato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   rantolerò \Prononciation ?\
(tu)   rantolerai \Prononciation ?\
(lui / lei)   rantolerà \Prononciation ?\
(noi)   rantoleremo \Prononciation ?\
(voi)   rantolerete \Prononciation ?\
(loro)   rantoleranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò rantolato \a.ˈvro\
(tu)  avrai rantolato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà rantolato \a.ˈvra\
(noi)  avremo rantolato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete rantolato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno rantolato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   rantolerei \Prononciation ?\
(tu)   rantoleresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   rantolerebbe \Prononciation ?\
(noi)   rantoleremmo \Prononciation ?\
(voi)   rantolereste \Prononciation ?\
(loro)   rantolerebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei rantolato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti rantolato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe rantolato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo rantolato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste rantolato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero rantolato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   rantoli \Prononciation ?\
che (tu)   rantoli \Prononciation ?\
che (lui / lei)   rantoli \Prononciation ?\
che (noi)   rantoliamo \Prononciation ?\
che (voi)   rantoliate \Prononciation ?\
che (loro)   rantolino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia rantolato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia rantolato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia rantolato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo rantolato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate rantolato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano rantolato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   rantolassi \Prononciation ?\
che (tu)   rantolassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   rantolasse \Prononciation ?\
che (noi)   rantolassimo \Prononciation ?\
che (voi)   rantolaste \Prononciation ?\
che (loro)   rantolassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi rantolato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi rantolato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse rantolato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo rantolato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste rantolato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero rantolato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  rantola /–/
(Lei)   rantoli /–/
(noi)  rantoliamo /–/
(voi)  rantolate /–/
(Loro)  rantolino /–/
Présent négatif
(tu) non   rantolare /–/
(Lei) non  rantoli /–/
(noi) non  rantoliamo /–/
(voi) non  rantolate /–/
(Loro) non  rantolino /–/