Conjugaison:italien/riceppare
riceppare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | riceppare | \ri.t͡ʃep.ˈˈpa.re\ | avere | riceppato | \a.ˈve.re ri.t͡ʃep.ˈˈpa.to\ |
| Gérondif | riceppando | \ri.t͡ʃep.ˈˈpan.do\ | avendo | riceppato | \a.ˈven.do ri.t͡ʃep.ˈˈpa.to\ |
| Participe | riceppante | \ri.t͡ʃep.ˈˈpan.te\ | riceppato | \ri.t͡ʃep.ˈˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||