Conjugaison:italien/ricompattare
ricompattare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | ricompattare | \ri.kom.pat.ˈta.re\ | avere | ricompattato | \a.ˈve.re ri.kom.pat.ˈta.to\ |
| Gérondif | ricompattando | \ri.kom.pat.ˈtan.do\ | avendo | ricompattato | \a.ˈven.do ri.kom.pat.ˈta.to\ |
| Participe | ricompattante | \ri.kom.pat.ˈtan.te\ | ricompattato | \ri.kom.pat.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||