Conjugaison:italien/risolcare

risolcare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  risolcare \Prononciation ?\  avere  risolcato  \a.ˈve.re\
Gérondif  risolcando \Prononciation ?\  avendo    risolcato  \a.ˈven.do\
Participe  risolcante \Prononciation ?\    risolcato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   risolco \Prononciation ?\
(tu)   risolchi \Prononciation ?\
(lui / lei)   risolca \Prononciation ?\
(noi)   risolchiamo \Prononciation ?\
(voi)   risolcate \Prononciation ?\
(loro)   risolcano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho risolcato \o\
(tu)  hai risolcato \ˈai\
(lui / lei)  ha risolcato \a\
(noi)  abbiamo risolcato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete risolcato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno risolcato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   risolcavo \Prononciation ?\
(tu)   risolcavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   risolcava \Prononciation ?\
(noi)   risolcavamo \Prononciation ?\
(voi)   risolcavate \Prononciation ?\
(loro)   risolcavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo risolcato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi risolcato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva risolcato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo risolcato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate risolcato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano risolcato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   risolcai \Prononciation ?\
(tu)   risolcasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   risolcò \Prononciation ?\
(noi)   risolcammo \Prononciation ?\
(voi)   risolcaste \Prononciation ?\
(loro)   risolcarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi risolcato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti risolcato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe risolcato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo risolcato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste risolcato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero risolcato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   risolcherò \Prononciation ?\
(tu)   risolcherai \Prononciation ?\
(lui / lei)   risolcherà \Prononciation ?\
(noi)   risolcheremo \Prononciation ?\
(voi)   risolcherete \Prononciation ?\
(loro)   risolcheranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò risolcato \a.ˈvro\
(tu)  avrai risolcato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà risolcato \a.ˈvra\
(noi)  avremo risolcato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete risolcato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno risolcato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   risolcherei \Prononciation ?\
(tu)   risolcheresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   risolcherebbe \Prononciation ?\
(noi)   risolcheremmo \Prononciation ?\
(voi)   risolchereste \Prononciation ?\
(loro)   risolcherebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei risolcato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti risolcato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe risolcato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo risolcato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste risolcato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero risolcato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   risolchi \Prononciation ?\
che (tu)   risolchi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   risolchi \Prononciation ?\
che (noi)   risolchiamo \Prononciation ?\
che (voi)   risolchiate \Prononciation ?\
che (loro)   risolchino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia risolcato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia risolcato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia risolcato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo risolcato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate risolcato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano risolcato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   risolcassi \Prononciation ?\
che (tu)   risolcassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   risolcasse \Prononciation ?\
che (noi)   risolcassimo \Prononciation ?\
che (voi)   risolcaste \Prononciation ?\
che (loro)   risolcassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi risolcato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi risolcato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse risolcato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo risolcato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste risolcato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero risolcato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  risolca /–/
(Lei)   risolchi /–/
(noi)  risolchiamo /–/
(voi)  risolcate /–/
(Loro)  risolchino /–/
Présent négatif
(tu) non   risolcare /–/
(Lei) non  risolchi /–/
(noi) non  risolchiamo /–/
(voi) non  risolcate /–/
(Loro) non  risolchino /–/