Conjugaison:italien/risuolare

risuolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  risuolare \Prononciation ?\  avere  risuolato  \a.ˈve.re\
Gérondif  risuolando \Prononciation ?\  avendo    risuolato  \a.ˈven.do\
Participe  risuolante \Prononciation ?\    risuolato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   risuolo \Prononciation ?\
(tu)   risuoli \Prononciation ?\
(lui / lei)   risuola \Prononciation ?\
(noi)   risuoliamo \Prononciation ?\
(voi)   risuolate \Prononciation ?\
(loro)   risuolano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho risuolato \o\
(tu)  hai risuolato \ˈai\
(lui / lei)  ha risuolato \a\
(noi)  abbiamo risuolato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete risuolato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno risuolato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   risuolavo \Prononciation ?\
(tu)   risuolavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   risuolava \Prononciation ?\
(noi)   risuolavamo \Prononciation ?\
(voi)   risuolavate \Prononciation ?\
(loro)   risuolavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo risuolato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi risuolato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva risuolato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo risuolato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate risuolato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano risuolato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   risuolai \Prononciation ?\
(tu)   risuolasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   risuolò \Prononciation ?\
(noi)   risuolammo \Prononciation ?\
(voi)   risuolaste \Prononciation ?\
(loro)   risuolarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi risuolato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti risuolato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe risuolato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo risuolato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste risuolato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero risuolato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   risuolerò \Prononciation ?\
(tu)   risuolerai \Prononciation ?\
(lui / lei)   risuolerà \Prononciation ?\
(noi)   risuoleremo \Prononciation ?\
(voi)   risuolerete \Prononciation ?\
(loro)   risuoleranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò risuolato \a.ˈvro\
(tu)  avrai risuolato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà risuolato \a.ˈvra\
(noi)  avremo risuolato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete risuolato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno risuolato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   risuolerei \Prononciation ?\
(tu)   risuoleresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   risuolerebbe \Prononciation ?\
(noi)   risuoleremmo \Prononciation ?\
(voi)   risuolereste \Prononciation ?\
(loro)   risuolerebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei risuolato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti risuolato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe risuolato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo risuolato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste risuolato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero risuolato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   risuoli \Prononciation ?\
che (tu)   risuoli \Prononciation ?\
che (lui / lei)   risuoli \Prononciation ?\
che (noi)   risuoliamo \Prononciation ?\
che (voi)   risuoliate \Prononciation ?\
che (loro)   risuolino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia risuolato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia risuolato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia risuolato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo risuolato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate risuolato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano risuolato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   risuolassi \Prononciation ?\
che (tu)   risuolassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   risuolasse \Prononciation ?\
che (noi)   risuolassimo \Prononciation ?\
che (voi)   risuolaste \Prononciation ?\
che (loro)   risuolassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi risuolato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi risuolato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse risuolato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo risuolato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste risuolato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero risuolato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  risuola /–/
(Lei)   risuoli /–/
(noi)  risuoliamo /–/
(voi)  risuolate /–/
(Loro)  risuolino /–/
Présent négatif
(tu) non   risuolare /–/
(Lei) non  risuoli /–/
(noi) non  risuoliamo /–/
(voi) non  risuolate /–/
(Loro) non  risuolino /–/