Conjugaison:italien/rivoltolare
rivoltolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | rivoltolare | \Prononciation ?\ | avere | rivoltolato | \a.ˈve.re\ |
| Gérondif | rivoltolando | \Prononciation ?\ | avendo | rivoltolato | \a.ˈven.do\ |
| Participe | rivoltolante | \Prononciation ?\ | rivoltolato | \Prononciation ?\ | |
Indicatif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||