Conjugaison:italien/schiattare
schiattare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | schiattare | \Prononciation ?\ | essere | schiattato | \ˈɛs.se.re\ |
| Gérondif | schiattando | \Prononciation ?\ | essendo | schiattato | \ɛs.ˈsen.do\ |
| Participe | schiattante | \Prononciation ?\ | schiattato | \Prononciation ?\ | |
Indicatif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||