Conjugaison:italien/solforare
solforare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | solforare | \sol.fo.ˈra.re\ | avere | solforato | \a.ˈve.re sol.fo.ˈra.to\ |
| Gérondif | solforando | \sol.fo.ˈran.do\ | avendo | solforato | \a.ˈven.do sol.fo.ˈra.to\ |
| Participe | solforante | \sol.fo.ˈran.te\ | solforato | \sol.fo.ˈra.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||