Conjugaison:italien/sostare

sostare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  sostare \Prononciation ?\  avere  sostato  \a.ˈve.re\
Gérondif  sostando \Prononciation ?\  avendo    sostato  \a.ˈven.do\
Participe  sostante \Prononciation ?\    sostato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   sosto \Prononciation ?\
(tu)   sosti \Prononciation ?\
(lui / lei)   sosta \Prononciation ?\
(noi)   sostiamo \Prononciation ?\
(voi)   sostate \Prononciation ?\
(loro)   sostano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho sostato \o\
(tu)  hai sostato \ˈai\
(lui / lei)  ha sostato \a\
(noi)  abbiamo sostato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete sostato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno sostato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   sostavo \Prononciation ?\
(tu)   sostavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   sostava \Prononciation ?\
(noi)   sostavamo \Prononciation ?\
(voi)   sostavate \Prononciation ?\
(loro)   sostavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo sostato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi sostato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva sostato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo sostato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate sostato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano sostato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   sostai \Prononciation ?\
(tu)   sostasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   sostò \Prononciation ?\
(noi)   sostammo \Prononciation ?\
(voi)   sostaste \Prononciation ?\
(loro)   sostarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi sostato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti sostato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe sostato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo sostato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste sostato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero sostato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   sosterò \Prononciation ?\
(tu)   sosterai \Prononciation ?\
(lui / lei)   sosterà \Prononciation ?\
(noi)   sosteremo \Prononciation ?\
(voi)   sosterete \Prononciation ?\
(loro)   sosteranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò sostato \a.ˈvro\
(tu)  avrai sostato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà sostato \a.ˈvra\
(noi)  avremo sostato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete sostato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno sostato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   sosterei \Prononciation ?\
(tu)   sosteresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   sosterebbe \Prononciation ?\
(noi)   sosteremmo \Prononciation ?\
(voi)   sostereste \Prononciation ?\
(loro)   sosterebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei sostato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti sostato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe sostato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo sostato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste sostato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero sostato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   sosti \Prononciation ?\
che (tu)   sosti \Prononciation ?\
che (lui / lei)   sosti \Prononciation ?\
che (noi)   sostiamo \Prononciation ?\
che (voi)   sostiate \Prononciation ?\
che (loro)   sostino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia sostato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia sostato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia sostato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo sostato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate sostato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano sostato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   sostassi \Prononciation ?\
che (tu)   sostassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   sostasse \Prononciation ?\
che (noi)   sostassimo \Prononciation ?\
che (voi)   sostaste \Prononciation ?\
che (loro)   sostassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi sostato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi sostato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse sostato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo sostato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste sostato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero sostato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  sosta /–/
(Lei)   sosti /–/
(noi)  sostiamo /–/
(voi)  sostate /–/
(Loro)  sostino /–/
Présent négatif
(tu) non   sostare /–/
(Lei) non  sosti /–/
(noi) non  sostiamo /–/
(voi) non  sostate /–/
(Loro) non  sostino /–/