Conjugaison:italien/sovraimporre
sovraimporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | sovraimporre | \so.vra.im.ˈpor.re\ | avere | sovraimposto | \a.ˈve.re so.vra.im.ˈpo.sto\ |
| Gérondif | sovraimponendo | \so.vra.im.po.ˈnen.do\ | avendo | sovraimposto | \a.ˈven.do so.vra.im.ˈpo.sto\ |
| Participe | sovraimponente | \so.vra.im.po.ˈnen.te\ | sovraimposto | \so.vra.im.ˈpo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||