Conjugaison:italien/sovrimporre
sovrimporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | sovrimporre | \so.vrim.ˈpor.re\ | avere | sovrimposto | \a.ˈve.re so.vrim.ˈpo.sto\ |
| Gérondif | sovrimponendo | \so.vrim.po.ˈnen.do\ | avendo | sovrimposto | \a.ˈven.do so.vrim.ˈpo.sto\ |
| Participe | sovrimponente | \so.vrim.po.ˈnen.te\ | sovrimposto | \so.vrim.ˈpo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||