Conjugaison:italien/spappolare
spappolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | spappolare | \spap.po.ˈla.re\ | avere | spappolato | \a.ˈve.re spap.po.ˈla.to\ |
| Gérondif | spappolando | \spap.po.ˈlan.do\ | avendo | spappolato | \a.ˈven.do spap.po.ˈla.to\ |
| Participe | spappolante | \spap.po.ˈlan.te\ | spappolato | \spap.po.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||