Conjugaison:italien/spaziare
spaziare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | spaziare | \spa.ˈt͡sja.re\ | avere | spaziato | \a.ˈve.re spa.ˈt͡sja.to\ |
| Gérondif | spaziando | \spa.ˈt͡sjan.do\ | avendo | spaziato | \a.ˈven.do spa.ˈt͡sja.to\ |
| Participe | spaziante | \spa.ˈt͡sjan.te\ | spaziato | \spa.ˈt͡sja.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||