Conjugaison:italien/spuntare

spuntare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  spuntare \Prononciation ?\  avere  spuntato  \a.ˈve.re\
Gérondif  spuntando \Prononciation ?\  avendo    spuntato  \a.ˈven.do\
Participe  spuntante \Prononciation ?\    spuntato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   spunto \Prononciation ?\
(tu)   spunti \Prononciation ?\
(lui / lei)   spunta \Prononciation ?\
(noi)   spuntiamo \Prononciation ?\
(voi)   spuntate \Prononciation ?\
(loro)   spuntano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho spuntato \o\
(tu)  hai spuntato \ˈai\
(lui / lei)  ha spuntato \a\
(noi)  abbiamo spuntato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete spuntato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno spuntato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   spuntavo \Prononciation ?\
(tu)   spuntavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   spuntava \Prononciation ?\
(noi)   spuntavamo \Prononciation ?\
(voi)   spuntavate \Prononciation ?\
(loro)   spuntavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo spuntato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi spuntato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva spuntato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo spuntato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate spuntato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano spuntato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   spuntai \Prononciation ?\
(tu)   spuntasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   spuntò \Prononciation ?\
(noi)   spuntammo \Prononciation ?\
(voi)   spuntaste \Prononciation ?\
(loro)   spuntarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi spuntato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti spuntato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe spuntato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo spuntato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste spuntato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero spuntato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   spunterò \Prononciation ?\
(tu)   spunterai \Prononciation ?\
(lui / lei)   spunterà \Prononciation ?\
(noi)   spunteremo \Prononciation ?\
(voi)   spunterete \Prononciation ?\
(loro)   spunteranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò spuntato \a.ˈvro\
(tu)  avrai spuntato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà spuntato \a.ˈvra\
(noi)  avremo spuntato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete spuntato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno spuntato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   spunterei \Prononciation ?\
(tu)   spunteresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   spunterebbe \Prononciation ?\
(noi)   spunteremmo \Prononciation ?\
(voi)   spuntereste \Prononciation ?\
(loro)   spunterebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei spuntato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti spuntato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe spuntato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo spuntato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste spuntato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero spuntato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   spunti \Prononciation ?\
che (tu)   spunti \Prononciation ?\
che (lui / lei)   spunti \Prononciation ?\
che (noi)   spuntiamo \Prononciation ?\
che (voi)   spuntiate \Prononciation ?\
che (loro)   spuntino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia spuntato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia spuntato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia spuntato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo spuntato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate spuntato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano spuntato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   spuntassi \Prononciation ?\
che (tu)   spuntassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   spuntasse \Prononciation ?\
che (noi)   spuntassimo \Prononciation ?\
che (voi)   spuntaste \Prononciation ?\
che (loro)   spuntassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi spuntato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi spuntato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse spuntato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo spuntato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste spuntato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero spuntato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  spunta /–/
(Lei)   spunti /–/
(noi)  spuntiamo /–/
(voi)  spuntate /–/
(Loro)  spuntino /–/
Présent négatif
(tu) non   spuntare /–/
(Lei) non  spunti /–/
(noi) non  spuntiamo /–/
(voi) non  spuntate /–/
(Loro) non  spuntino /–/