Conjugaison:italien/stabulare

stabulare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  stabulare \Prononciation ?\  avere  stabulato  \a.ˈve.re\
Gérondif  stabulando \Prononciation ?\  avendo    stabulato  \a.ˈven.do\
Participe  stabulante \Prononciation ?\    stabulato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   stabulo \Prononciation ?\
(tu)   stabuli \Prononciation ?\
(lui / lei)   stabula \Prononciation ?\
(noi)   stabuliamo \Prononciation ?\
(voi)   stabulate \Prononciation ?\
(loro)   stabulano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho stabulato \o\
(tu)  hai stabulato \ˈai\
(lui / lei)  ha stabulato \a\
(noi)  abbiamo stabulato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete stabulato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno stabulato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   stabulavo \Prononciation ?\
(tu)   stabulavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stabulava \Prononciation ?\
(noi)   stabulavamo \Prononciation ?\
(voi)   stabulavate \Prononciation ?\
(loro)   stabulavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo stabulato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi stabulato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva stabulato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo stabulato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate stabulato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano stabulato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   stabulai \Prononciation ?\
(tu)   stabulasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stabulò \Prononciation ?\
(noi)   stabulammo \Prononciation ?\
(voi)   stabulaste \Prononciation ?\
(loro)   stabularono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi stabulato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti stabulato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe stabulato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo stabulato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste stabulato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero stabulato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   stabulerò \Prononciation ?\
(tu)   stabulerai \Prononciation ?\
(lui / lei)   stabulerà \Prononciation ?\
(noi)   stabuleremo \Prononciation ?\
(voi)   stabulerete \Prononciation ?\
(loro)   stabuleranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò stabulato \a.ˈvro\
(tu)  avrai stabulato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà stabulato \a.ˈvra\
(noi)  avremo stabulato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete stabulato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno stabulato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   stabulerei \Prononciation ?\
(tu)   stabuleresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stabulerebbe \Prononciation ?\
(noi)   stabuleremmo \Prononciation ?\
(voi)   stabulereste \Prononciation ?\
(loro)   stabulerebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei stabulato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti stabulato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe stabulato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo stabulato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste stabulato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero stabulato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   stabuli \Prononciation ?\
che (tu)   stabuli \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stabuli \Prononciation ?\
che (noi)   stabuliamo \Prononciation ?\
che (voi)   stabuliate \Prononciation ?\
che (loro)   stabulino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia stabulato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia stabulato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia stabulato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo stabulato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate stabulato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano stabulato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   stabulassi \Prononciation ?\
che (tu)   stabulassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stabulasse \Prononciation ?\
che (noi)   stabulassimo \Prononciation ?\
che (voi)   stabulaste \Prononciation ?\
che (loro)   stabulassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi stabulato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi stabulato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse stabulato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo stabulato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste stabulato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero stabulato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  stabula /–/
(Lei)   stabuli /–/
(noi)  stabuliamo /–/
(voi)  stabulate /–/
(Loro)  stabulino /–/
Présent négatif
(tu) non   stabulare /–/
(Lei) non  stabuli /–/
(noi) non  stabuliamo /–/
(voi) non  stabulate /–/
(Loro) non  stabulino /–/