Conjugaison:italien/stanare

stanare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  stanare \Prononciation ?\  avere  stanato  \a.ˈve.re\
Gérondif  stanando \Prononciation ?\  avendo    stanato  \a.ˈven.do\
Participe  stanante \Prononciation ?\    stanato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   stano \Prononciation ?\
(tu)   stani \Prononciation ?\
(lui / lei)   stana \Prononciation ?\
(noi)   staniamo \Prononciation ?\
(voi)   stanate \Prononciation ?\
(loro)   stanano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho stanato \o\
(tu)  hai stanato \ˈai\
(lui / lei)  ha stanato \a\
(noi)  abbiamo stanato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete stanato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno stanato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   stanavo \Prononciation ?\
(tu)   stanavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stanava \Prononciation ?\
(noi)   stanavamo \Prononciation ?\
(voi)   stanavate \Prononciation ?\
(loro)   stanavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo stanato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi stanato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva stanato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo stanato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate stanato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano stanato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   stanai \Prononciation ?\
(tu)   stanasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stanò \Prononciation ?\
(noi)   stanammo \Prononciation ?\
(voi)   stanaste \Prononciation ?\
(loro)   stanarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi stanato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti stanato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe stanato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo stanato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste stanato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero stanato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   stanerò \Prononciation ?\
(tu)   stanerai \Prononciation ?\
(lui / lei)   stanerà \Prononciation ?\
(noi)   staneremo \Prononciation ?\
(voi)   stanerete \Prononciation ?\
(loro)   staneranno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò stanato \a.ˈvro\
(tu)  avrai stanato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà stanato \a.ˈvra\
(noi)  avremo stanato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete stanato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno stanato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   stanerei \Prononciation ?\
(tu)   staneresti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stanerebbe \Prononciation ?\
(noi)   staneremmo \Prononciation ?\
(voi)   stanereste \Prononciation ?\
(loro)   stanerebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei stanato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti stanato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe stanato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo stanato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste stanato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero stanato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   stani \Prononciation ?\
che (tu)   stani \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stani \Prononciation ?\
che (noi)   staniamo \Prononciation ?\
che (voi)   staniate \Prononciation ?\
che (loro)   stanino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia stanato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia stanato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia stanato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo stanato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate stanato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano stanato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   stanassi \Prononciation ?\
che (tu)   stanassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stanasse \Prononciation ?\
che (noi)   stanassimo \Prononciation ?\
che (voi)   stanaste \Prononciation ?\
che (loro)   stanassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi stanato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi stanato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse stanato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo stanato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste stanato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero stanato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  stana /–/
(Lei)   stani /–/
(noi)  staniamo /–/
(voi)  stanate /–/
(Loro)  stanino /–/
Présent négatif
(tu) non   stanare /–/
(Lei) non  stani /–/
(noi) non  staniamo /–/
(voi) non  stanate /–/
(Loro) non  stanino /–/