Conjugaison:italien/stipare

stipare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  stipare \Prononciation ?\  avere  stipato  \a.ˈve.re\
Gérondif  stipando \Prononciation ?\  avendo    stipato  \a.ˈven.do\
Participe  stipante \Prononciation ?\    stipato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   stipo \Prononciation ?\
(tu)   stipi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stipa \Prononciation ?\
(noi)   stipiamo \Prononciation ?\
(voi)   stipate \Prononciation ?\
(loro)   stipano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho stipato \o\
(tu)  hai stipato \ˈai\
(lui / lei)  ha stipato \a\
(noi)  abbiamo stipato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete stipato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno stipato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   stipavo \Prononciation ?\
(tu)   stipavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stipava \Prononciation ?\
(noi)   stipavamo \Prononciation ?\
(voi)   stipavate \Prononciation ?\
(loro)   stipavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo stipato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi stipato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva stipato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo stipato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate stipato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano stipato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   stipai \Prononciation ?\
(tu)   stipasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stipò \Prononciation ?\
(noi)   stipammo \Prononciation ?\
(voi)   stipaste \Prononciation ?\
(loro)   stiparono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi stipato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti stipato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe stipato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo stipato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste stipato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero stipato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   stiperò \Prononciation ?\
(tu)   stiperai \Prononciation ?\
(lui / lei)   stiperà \Prononciation ?\
(noi)   stiperemo \Prononciation ?\
(voi)   stiperete \Prononciation ?\
(loro)   stiperanno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò stipato \a.ˈvro\
(tu)  avrai stipato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà stipato \a.ˈvra\
(noi)  avremo stipato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete stipato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno stipato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   stiperei \Prononciation ?\
(tu)   stiperesti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stiperebbe \Prononciation ?\
(noi)   stiperemmo \Prononciation ?\
(voi)   stipereste \Prononciation ?\
(loro)   stiperebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei stipato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti stipato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe stipato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo stipato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste stipato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero stipato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   stipi \Prononciation ?\
che (tu)   stipi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stipi \Prononciation ?\
che (noi)   stipiamo \Prononciation ?\
che (voi)   stipiate \Prononciation ?\
che (loro)   stipino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia stipato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia stipato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia stipato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo stipato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate stipato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano stipato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   stipassi \Prononciation ?\
che (tu)   stipassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stipasse \Prononciation ?\
che (noi)   stipassimo \Prononciation ?\
che (voi)   stipaste \Prononciation ?\
che (loro)   stipassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi stipato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi stipato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse stipato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo stipato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste stipato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero stipato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  stipa /–/
(Lei)   stipi /–/
(noi)  stipiamo /–/
(voi)  stipate /–/
(Loro)  stipino /–/
Présent négatif
(tu) non   stipare /–/
(Lei) non  stipi /–/
(noi) non  stipiamo /–/
(voi) non  stipate /–/
(Loro) non  stipino /–/