Conjugaison:italien/stondare

stondare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

 Mode  Présent Passé
Infinitif  stondare \Prononciation ?\  avere  stondato  \a.ˈve.re\
Gérondif  stondando \Prononciation ?\  avendo    stondato  \a.ˈven.do\
Participe  stondante \Prononciation ?\    stondato  \Prononciation ?\ 

Indicatif

Présent
(io)   stondo \Prononciation ?\
(tu)   stondi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stonda \Prononciation ?\
(noi)   stondiamo \Prononciation ?\
(voi)   stondate \Prononciation ?\
(loro)   stondano \Prononciation ?\
Passé composé
(io)  ho stondato \o\
(tu)  hai stondato \ˈai\
(lui / lei)  ha stondato \a\
(noi)  abbiamo stondato \ab.bj.ˈa.mo\
(voi)  avete stondato \a.ˈve.te\
(loro)  hanno stondato \ˈan.no\
Imparfait
(io)   stondavo \Prononciation ?\
(tu)   stondavi \Prononciation ?\
(lui / lei)   stondava \Prononciation ?\
(noi)   stondavamo \Prononciation ?\
(voi)   stondavate \Prononciation ?\
(loro)   stondavano \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
(io)  avevo stondato \a.ˈve.vo\
(tu)  avevi stondato \a.ˈve.vi\
(lui / lei)  aveva stondato \a.ˈve.va\
(noi)  avevamo stondato \a.ve.ˈva.mo\
(voi)  avevate stondato \a.ve.ˈva.te\
(loro)  avevano stondato \a.ˈve.va.no\
Passé simple
(io)   stondai \Prononciation ?\
(tu)   stondasti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stondò \Prononciation ?\
(noi)   stondammo \Prononciation ?\
(voi)   stondaste \Prononciation ?\
(loro)   stondarono \Prononciation ?\
Passé antérieur
(io)  ebbi stondato \ˈeb.bi\
(tu)  avesti stondato \a.ˈves.ti\
(lui / lei)  ebbe stondato \ˈeb.be\
(noi)  avemmo stondato \a.ˈvem.mo\
(voi)  aveste stondato \a.ˈves.te\
(loro)  ebbero stondato \ˈeb.be.ro\
Futur simple
(io)   stonderò \Prononciation ?\
(tu)   stonderai \Prononciation ?\
(lui / lei)   stonderà \Prononciation ?\
(noi)   stonderemo \Prononciation ?\
(voi)   stonderete \Prononciation ?\
(loro)   stonderanno \Prononciation ?\
Futur antérieur
(io)  avrò stondato \a.ˈvro\
(tu)  avrai stondato \a.ˈvrai\
(lui / lei)  avrà stondato \a.ˈvra\
(noi)  avremo stondato \a.ˈvre.mo\
(voi)  avrete stondato \a.ˈvre.te\
(loro)  avranno stondato \a.ˈvran.no\

Conditionnel

Présent
(io)   stonderei \Prononciation ?\
(tu)   stonderesti \Prononciation ?\
(lui / lei)   stonderebbe \Prononciation ?\
(noi)   stonderemmo \Prononciation ?\
(voi)   stondereste \Prononciation ?\
(loro)   stonderebbero \Prononciation ?\
Passé
(io)  avrei stondato \a.ˈvre.i\
(tu)  avresti stondato \a.ˈvres.ti\
(lui / lei)  avrebbe stondato \aˈ.vreb.be\
(noi)  avremmo stondato \a.ˈvrem.mo\
(voi)  avreste stondato \a.ˈvres.te\
(loro)  avrebbero stondato \a.ˈvreb.be.ro\

Subjonctif

Présent
che (io)   stondi \Prononciation ?\
che (tu)   stondi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stondi \Prononciation ?\
che (noi)   stondiamo \Prononciation ?\
che (voi)   stondiate \Prononciation ?\
che (loro)   stondino \Prononciation ?\
Passé composé
che (io)  abbia stondato \ab.ˈbja\
che (tu)  abbia stondato \ab.ˈbja\
che (lui / lei)  abbia stondato \ab.ˈbja\
che (noi)  abbiamo stondato \ab.bj.ˈa.mo\
che (voi)  abbiate stondato \ab.bjˈa.te\
che (loro)  abbiano stondato \ab.ˈbj.a.no\
Imparfait
che (io)   stondassi \Prononciation ?\
che (tu)   stondassi \Prononciation ?\
che (lui / lei)   stondasse \Prononciation ?\
che (noi)   stondassimo \Prononciation ?\
che (voi)   stondaste \Prononciation ?\
che (loro)   stondassero \Prononciation ?\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi stondato \a.ˈves.si\
che (tu)  avessi stondato \a.ˈves.si\
che (lui / lei)  avesse stondato \a.ˈves.sa\
che (noi)  avessimo stondato \a.ves.ˈsi.mo\
che (voi)  aveste stondato \a.ˈves.te\
che (loro)  avessero stondato \a.ˈves.se.ro\

Impératif

Présent affirmatif
(tu)  stonda /–/
(Lei)   stondi /–/
(noi)  stondiamo /–/
(voi)  stondate /–/
(Loro)  stondino /–/
Présent négatif
(tu) non   stondare /–/
(Lei) non  stondi /–/
(noi) non  stondiamo /–/
(voi) non  stondate /–/
(Loro) non  stondino /–/