Conjugaison:italien/svagare
svagare, verbe irrégulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | svagare | \Prononciation ?\ | essere | svagato | \ˈɛs.se.re\ |
| Gérondif | svagando | \Prononciation ?\ | essendo | svagato | \ɛs.ˈsen.do\ |
| Participe | svagante | \Prononciation ?\ | svagato | \Prononciation ?\ | |
Indicatif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||